Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Príspevok v časopise LZ marec 2011

21. 3. 2011

Obrázok

 

 

 

Ing. Stanislav Matuška

 

      Nedávná XXXII. Olympiáda, konaná ve dnech 28.- 30.1. 2011 v polské Poznani, dala príčinu k mnohá debatám týkajících se úrovné našich sportovních, ale hlavné standardních holubu.

Z dŕívéjška jsme byli zvyklí olympiády vyhrávat, novodobá etapa je na úspé- chy skoupéjší. Samozrejmé máme ve svých radách chovatele, kteŕí zvíté- zit dovedou i nyní, ale dŕíve šlo spíše to, který z našich reprezentantú na olympiádé zvítézí. Protože vítézství se tak néjak automaticky pŕedpokládalo. Pojem typu standardního holuba se posouvá nékam jinam, laicky ŕečeno k typu sportovního krasavce.Tedy ktako- vému holubovi, který je schopen velmi slušné závodit a současné plnit kritéria štandardu. Ale o tom by méli hlavné hovoŕit odborníci. Mohou k tomu využít prostoru v našem časopise, který jim rádi poskytneme.

       Slovenská štandardní kolekce muže být spokojena, protože v klasifikaci národu obsadila líbivé 2.místo. Česká kolekce dopadla o poznání huŕe, protože ľ.mís- to nelze jako úspéch klasifikovat. I když jsem v oblasti štandardu velkým ama- térem, rozhodí jsem se navštívit nebo dohodnout články s témi nejlepšími, jejichž holubi se dokázali propraco- vat do nejlepších desítek bodovaných holubu či holubic. A tím vúbec nejú- spéšnéjším se stal pan Ing. Ján Mokrý (62), jehož holubička 07.SK.01201.322 jménem „Jasná" obsadila bronzovou pŕíčku, když byla ohodnocena 92,92 body. Pana Mokrého z Prievidze, pravidelného účastníka olympiád, jsme požádali o článek, ve kterém by našim čtenáŕúm priblížil své pocity pri vyhla- šování vítézú, ale i néjaké ty „tajnosti" ze svého chovu. Máme se tedy na co téšit a ­ pŕeji vám príjemné čtení.

 

Obrázok

 

 

   Pocity chovatele, který má to štéstí, že se jeho holoubek nebo holubička propracuje až na stupné vítézú, jsou velmi príjemné. Ing. Ján Mokrý (vpravo) tyto pocity již zná z minulé olympiády, ale takové chvíle jsou vždy neopakovatelné. Na snímku vyhodnocení kategórie Standard holu­bíc, v níž se na prvním místé umístila nemecká holubička 07.01212.340 pana Heinricha Freise (cenu pŕebírají zástupci), na druhém místé rovnéž némecká holubice, tentokrát 06.0710.22 H.. F. Gonschior.

 

 

 

Bronzová medaila pre Slovensko na Olympiáde v Poznani 2011

 

Je to prekrásny pocit vystavovať holu­ba na troch olympiádach za sebou. Všetky boli v kategórii Štandard, aj napriek tomu, že vždy som sa venoval len holubom výkonným, s ktorými som dosiahol celý rad pekných výsledkov. Kto by to chcel vedieť podrobnejšie, tak si to môže pozrieť na mojej vlastno­ručne vedenej web stránke: www.mokry.estranky.sk. Vysoko si vážim napr. úspech z roku 2009 v kat. „E", keď som získal 4.,5. a 8. holuba na Slovensku. Piaty v poradí bol vysoko štandardný holub 1935ka, ktorý bol 2x 1.Štandard holub regiónu SEVER (8 OZ).

       Prvá olympionička bola kapratá holu­bica 99.12.8121, ktorá predtým ako postúpila na Olympiádu do belgického Oostende 2007 bola vystavovaná 5x na CV, vždy v tejto kategórii s umiest­neniami 6, 8, 12, 6, 3. Pritom ako troj­ročná dosiahla v športovej kategórii „A" z 10 pretekov koeficient 89,772 a preto dostala aj meno „Rýchla". V Oostende skončila na 39. mieste a dodnes si dobre pamätám, že pri jej preberaní po olym­piáde sa mi zdala pochudnutá so sla­bým svalstvom. Na olympiádu som ju totiž posielal pripravenú tak, ako by ju mali posudzovať v ten deň. Poučil som sa na vlastnej chybe. Jej otec bol z mojej linky Fabry, Janssen holubov a napáre- ný bol na krásnu Klinkhammer holubi­cu od Ing. Gaška, dcéru slávnej 127ky. Moja prvá olympionička už má svoj vek, ale dúfam, že z nej ešte aspoň tento rok niečo pekné i rýchle vychovám. Je mat­kou bronzovej z Poľska „Jasnej".

 

Obrázok

 

 

             Druhý olympionik bol holub 05.01201.112 „Modrý Špic", ktorý sia­hol až k najvyššej méte. V Dortmunde 2009 získal zlatú olympijskú medailu. Taký úspech som nečakal ani vo sne. Bol to skutočne krásny a aj výborný prete- kár. Veď už ako ročný splnil podmienky na výstavu a na CV skončil na 7. mies­te, rok na to bol 6. a na Olympiádu do Dortmundu postupoval z CV z 2. mies­ta. Jeho otec „Jasný", bol vlastný brat olympioničky z Oostende a tiež patril k mojim najlepším a najrýchlejším prete­károm. On bol vlastne mojím, povedal by som, barometrom holubníka. Jeho som si chytal do ruky každý deň a podľa jeho telesnej stavby som vedel, kedy treba holubom pridať a kedy ubrať z kŕmnej dávky. Matku 04.01201.56 mkšp som získal ako 10 dňové mláďa od môj­ho nebohého výborného chovateľa I človeka Františka Petrisku. Bola z holu­bov Róberta Venuša línie Magestic v kombinácii na holuby V. a M. Máchu línie Tutovka+Koncák.

Obrázok

        No a na Olympiáde v poľskej Poznani 2011 opäť obrovský úspech, kapratá holubica 07.01201.322 „Jasná", 5. na CV, skončila na 3. medailovom mies­te. Vychoval som ju vlastne z holuba „Msgestic" - brat Petriskovej 56ky napáreného na olympioničku z Oosten­de. Aj „Jasná" patrí k pekným rýchlym holubom, čo potvrdila aj l.c. z preteku Havlíčkuv Brod 240 km a 814 holubov.

Obrázok

        Všetci traja olympionici patria do jed­nej rodiny, ich niektorí súrodenci, rodi­čia a starí rodičia majú na svojich kon­tách po viac ako 60 cien. Napr.„Raketa" , tiež bola 4x na CV v kat. Šport „A"," „B naletela za 7 rokov 64 cien s takmer 22 000 km. Žiaľ, v lete mi ju na dvore zlik­vidoval jastrab. Jej otec mal tiež 64 cien 4x CV, starý otec„Bombardér" 67 cien.... Tento rok ma jastrab doma pripravil ešte o ďalšie tri super holuby, z toho dvoch krásavcov, čo už mali za sebou úspešne zaletené aj dlhé trate.

         V roku 2011 by som si chcel odchovať, aspoň polovicu mláďat takých, ktoré by mohli patriť k tým krajším, myslím štan­dardným. Z kapacitných dôvodov, tak ako každý rok, si môžem ponechať len 15 mláďat z prvej liahne, 15 z druhej a ešte 4 alebo 5 z tretej. To človeka núti, aby robil výber už pri ich odstavovaní. V holubníku mám 28 búdnikov + 6 v chovnej voliérke. Na preteky mám pri­pravených 45 ks, z toho 15 je ročných.       

         Pretekám stále prirodzenou metó­dou, s jedným mláďatkom na hniezde. Umiestňovanie holubov v špici preteko- vého poľa pri tomto spôsobe vedenia chovu je každým rokom náročnejšie. Snažím sa aj ja postupne osviežovať chov novými, dúfam, že posilami. Posil­nil som holubník o rodičov víťazného mláďatka MTS Nitra 2010. Sú to holu­by línie Kees Bosua. K holubici mám aj sestru. Sú vychované vkrevnene, v rodokmeni sa viackrát opakujú holuby „Porky",„Miss Marbella",„Uno",„Late Van De 04". Ďalšou posilou by mal byť dobre stavaný ročiak je od Johannesa Jakobsa z Nemecka z línie Grondelaers, s ktorým budem aj pretekať a orig. Louis Deleus holubicu z línie Vooruit. Pred rokom som získal vkrevneného syna Chytilo- vých 298ky, je z neho jeden ročiak, uvi­díme ako sa mu bude dariť. Všetko sú to však športové holuby, nie štandardné.

 Niečo na zamyslenie

      Stále mám bližšie k športovým holu­bom, ktoré, keď naletia, poradie medzi víťazmi majú dané. Výber na výstavy je jednoduchý. Ak majú najnižšie koeficienty, tak sú tam. Štandardný holub, resp. holubica , musí najprv naletieť predpísaný limit a potom nasleduje viac faktorov pri hodnotení, kedy musí získať čo najviac bodov, aby postúpil ďalej. A to sú: - 5 bodovaných partií podľa medzinárodného štandar­du, pričom ešte v každej sa hodnotí viac prvkov, ktoré holubovi môžu, ale nemu­sia zabezpečiť žiadané umiestnenie. Aj výberov je viac. Pri každom musí byť holub vo výbornej forme. Najprv výber v ZO na výstavu OZ, potom na CV, nasle­duje výber na samotnú olympiádu, na ktorej z celého sveta vybratí posudzo­vatelia sa svojím hodnotením podpíšu na celkovom umiestnení štandardného holuba či holubice. Posudzovanie bude vždy subjektívne, preto je dobré, že holuby hodnotí viac posudzovateľov. Nikdy nebudú hodnotiť rovnako. Vždy si niekto myslí, že tá, alebo oná partia bola podhodnotená či nadhodnotená. Aby všetci posudzovatelia posudzovali, teraz sa tomu hovorí Športový štandard, rovnako, je utópiou a vlastne aj nemož­né. Verme, že sa postupne odchýlky od tiež mysleného priemeru budú stále len zmenšovať, čomu môžu prispieť len pravidelné, kvalitné a časté preškoľovania samotných posudzovateľov. Chovať i hodnotiť štandardné holuby je určite veľmi náročná kategória. Chovatelia, ktorí chovajú takéto holuby, majú vlast­ne pretekovú sezónu o mnoho dlhšiu a zaujímavejšiu.       

       Dovolím si Vám poznamenať ešte jed­nu maličkosť z Olympiády v Poznani. Ten klasický štandard, ktorý som aj ja dlhé roky obdivoval, sa už pomaly z výstav stráca. Preteky sú podstatne rýchlejšie, nalietať stanovený limit je pre takéto holuby takmer nemožný. Zákonite sú potom do kategórie Štan­dard posúvané holuby športovejšieho typu. Ale ako to posudzovať, aby sme neublížili peknému holubovi? Celý deň sme spolu p.Valíček, Ing. Krajčík a ja ( na jeseň minulého roka sme spolu robili posudzovateľské skúšky, ktoré nám RNDr. Dudzik z teoretickej časti pripravil skutočne na vysokej úrovni náročnosti ako z histórie, tak aj z geneti­ky, anatómie i popisu jednotlivých hod­notených partií) prezerali štandardné holuby zo všetkých krajín a preberali ich bodové hodnotenia od posudzova­teľov, samozrejme len tie, ktoré sa dali - 1. partiu celkový dojem, hlava, oko, kondícia, niečo zo stavby, operenie,.. Chcem len v krátkosti poznamenať, že ak majú naše holuby získavať špičkové umiestnenia na vrcholových súťažiach, musíme vedieť my doma, na našich výstavách, vybrať tie správne holuby a to sa dá len vtedy, ak to budeme vedieť. No a to sa dá dosiahnuť len pravidelný­mi školeniami, prenášaním informácií z najvyšších súťaží až k chovateľom. 

        Teší ma, že asi mám na holubníku typ holubov, ktoré sa výkonom, vonkaj­ším vzhľadom a vari aj stavbou trochu približujú súčasnému medzinárodné­mu štandardu. Prajem všetkým chova­teľom, ale osobitne tým, ktorí sa venujú chovu štandardných holubov, šťastnú ruku pri výbere a vedení samotných chovov, šťastie v záverečných fázach prípravy holubov pred výstavami, dob­ré hodnotenia a úspechy ich holubov na výstavách.           

       Jménem redakce časopisu Letu Zdar dékujeme Ing. Janu Mokrému za jeho pŕíspévek a současné muk bronzovému místu blahopŕejeme. Celá rada čtenáŕú by si z výše uvedeného článku mohla vzít príklad a ješté jednou si pŕečíst tu pasáž, kde pan Mokrý popisuje, s kolika holuby a v jakém vékovém složení závo­dí. Tam leží pro mnohé "zakopaný pes".

 

 

 

 

 

 
Reklama